Podľa viery v možnosť poznania

• dogmatizmus
• Skepticizmus
• Subjektivizmus a relativizmus
• Pragmatizmus
• Kritika alebo kritické myslenie

Podľa vašej dôvery v pôvod vedomostí:

• Racionalizmus
• Empirizmus
• Intelektualizmus (skúsenosť a myslenie)
• A priori
• Predmetafyzické riešenia: objektivizmus a subjektivizmus
• Metafyzické riešenia: realizmus, idealizmus, materializmus a fenomenalizmus
• Teologické riešenia: Monizmus a teistický dualizmus
• Štrukturalizmus a postštrukturalizmus

Podľa Standfordskej encyklopédie:

• vnímanie
• Introspekcia
• Pamäť
• dôvod
• Svedectvo

Podľa Oxfordského príručky epistemológie:

El internalizmus je to téza, že žiadna skutočnosť o svete nemôže poskytnúť dôvody na konanie bez ohľadu na želania a presvedčenia.

• Foundationalizmus: Je to postoj, ktorý obhajuje, že existujú veci, ktoré sú opodstatnené bez potreby ospravedlňovať sa vzťahom k niečomu inému. Tento fundamentalizmus môže byť viac či menej radikálny v závislosti od dôvery tejto veci, že ak to ospravedlňuje „sám o sebe“.
• Spoľahlivosť: Široko reliabilistická teória poznania je zhruba takáto: Je známe, že p (p predstavuje akýkoľvek výrok, napríklad, že obloha je modrá) vtedy a len vtedy, ak je p pravdivé, verí sa, že p je pravdivé a máme dospel k presvedčeniu, že prechádzate nejakým spoľahlivým procesom.
• Epistemológia cnosti: Vedomosti sa vyskytujú, ak máme primerané intelektuálne cnosti, ktoré nám umožňujú ich dosiahnutie alebo sa k nim priblížiť.

El externalizmus Je to téza, že dôvody treba stotožniť s objektívnymi charakteristikami sveta.

• Koherentizmus: Tento uhol pohľadu znamená, že ospravedlnenie akéhokoľvek presvedčenia závisí od toho, že toto presvedčenie má dôkaznú podporu iného presvedčenia prostredníctvom koherentných vzťahov, ako sú prepájacie alebo vysvetľujúce vzťahy. Vplyvná súčasná verzia epistemického koherentizmu tvrdí, že dôkazné koherentné vzťahy medzi presvedčeniami sú typicky vysvetľujúce vzťahy. Všeobecnou myšlienkou je, že viera je pre vás oprávnená, pokiaľ ju lepšie vysvetľuje alebo je lepšie vysvetlená niektorým členom systému viery, ktorý má pre vás maximálnu vysvetľujúcu silu. Súčasný epistemický koherentizmus je holistický; nájsť konečný zdroj ospravedlnenia v prepojenom systéme viery alebo potenciálnych presvedčeniach.
• Kontextualizmus: Kontextualizmus opisuje súbor názorov vo filozofii, ktoré zdôrazňujú kontext, v ktorom sa akcia, vyhlásenie alebo vyjadrenie vyskytuje, a tvrdí, že v určitom dôležitom ohľade možno akciu, vyhlásenie alebo vyjadrenie chápať iba vo vzťahu k tomuto kontextu. Kontextualistické názory zastávajú názor, že filozoficky kontroverzné pojmy ako „čo znamená P“, „viem, že P“, „majú dôvod pre A“ a možno aj „byť pravdivé“ alebo „mať pravdu“ majú význam len vo vzťahu k špecifickému kontextu. Niektorí filozofi tvrdia, že závislosť od kontextu môže viesť k relativizmu; kontextualistické názory sú však v rámci filozofie čoraz populárnejšie.
• naturalizmus: Termín naturalizmus (z lat. naturalis) sa používa na pomenovanie filozofických prúdov, ktoré považujú prírodu za jediný princíp všetkého, čo je skutočné. Je to filozofický a vieroučný systém, ktorý zastáva názor, že neexistuje nič iné ako príroda, sily a príčiny toho druhu, ktorý študujú prírodné vedy; Tieto existujú, aby sme pochopili naše fyzické prostredie.

Pragmatizmus: Náhradný pragmatizmus presadzuje zbytočnosť a nepotrebnosť filozofických obáv o to, aký svet skutočne je (a o objektívnej pravde) a odporúča ústrednú filozofickú dôležitosť toho, čo je ziskové, výhodné alebo užitočné. Keďže užitočné presvedčenia môžu byť falošné, a preto nereprezentujú to, aký svet v skutočnosti je, túžba po užitočných presvedčeniach nie je automaticky túžbou po presvedčeniach, ktoré reprezentujú to, aký svet skutočne je. Zástupný pragmatizmus znamená, že návrh je pre nás prijateľný vtedy a len vtedy, ak nie je. užitočný, to znamená, že je pre nás užitočné prijať návrh. 

Metodológia Sapiens predstavuje pozoruhodnú blízkosť kritickému mysleniu. Obe pozície vychádzajú z potreby spochybňovať status quo a robia tak z nesúhlasu s tým, čo sa nám hovorí realita a poznanie. Na uspokojenie tohto nesúhlasu sú obe vybavené nástrojmi, ktoré im umožňujú ísť nad rámec toho, čo je známe, a vytvárať nový kognitívny obsah.

Sapiensov prvý nesúhlas pochádza z jeho presvedčenia, že všetko je prepojené, a preto nemôžeme poznať vec z jedného hranola (ako je to vštepované dnešnej spoločnosti špecializácií), ale je potrebné chápať veci z holistickej perspektívy. Druhá nezhoda, pre ktorú uplatňuje kritické myslenie, je jedným z najvážnejších problémov súčasnej spoločnosti: post-pravda a infoxácia. Sapiens sa narodil týmto spôsobom, aby ponúkol nástroj, ktorý uľahčuje porozumenie ľuďom a vzďaľuje ich od zjednodušujúcej vízie predmetu ich štúdia a sveta vo všeobecnosti.

Môžeme teda pochopiť, že Sapiens čerpá z teórie systémov aj z kritického myslenia, pretože používa prvé, aby ustúpilo druhému. Inými slovami, Sapiens sa snaží zvýšiť naše chápanie reality bez akceptovania toho, čo je dané naším kontextom (rovnaká motivácia ako kritické myslenie), a preto navrhuje päť metód, ktoré nám umožňujú prístup k poznaniu predmetu štúdia vo vzťahu k ostatným objektom patriacim vášmu systému a iným systémom (teória systémov).

Po vykonaní štúdie o kritickom myslení môžeme zhrnúť, že metodológia Sapiens sa spolieha na tento typ myslenia (a kapacity) v nasledujúcich aspektoch:

• Obe sú založené na rovnakej motivácii: nedôvera k informáciám a vedomostiam, ambícia priblížiť sa pravde / porozumeniu.
• Ich pozícia je na druhom konci dogiem, keďže sa ich snažia ukončiť.
• Oba návrhy považujú za nevyhnutné klásť si otázky o osobe, ktorá vie, prostredníctvom sebaanalýzy.
• Obaja majú praktický účel, snažia sa riešiť problémy, rozpory a konať lepšie.

Z tejto syntézy podobností a rozdielov môžeme konštatovať, že Metodológia Sapiens a kritické myslenie sa navzájom dopĺňajú, pretože zaberajú rôzne kognitívne aspekty a čelia rovnakému záujmu: dobre rozumieť veciam, aby konali bez dogiem.

Kritické myslenie nás zasa vedie k pragmatizmu, filozofickej teórii, podľa ktorej jediným spôsobom, ako posúdiť pravdivosť morálnej, sociálnej, náboženskej alebo vedeckej doktríny, je zvážiť jej praktické účinky.

Keďže Sapiens sa snaží pomáhať, usmerňovať a usmerňovať MSP a ľudí v ich spôsobe pochopenia predmetu ich štúdia a keďže ich záujmom je zlepšovať spoločnosť užitočnosťou s ich metodológiou, môžeme pozorovať blízkosť k pragmatickej filozofii.

Teória a metóda, ktorá je založená na analýze ľudských faktov ako štruktúr náchylných na formalizáciu.

Pri skúmaní objektu predpokladá štrukturalizmus postup od primárnej organizácie pozorovateľných skutočností v rámci výskumnej úlohy k objasneniu a popisu vnútornej štruktúry objektu (jej hierarchie a väzieb medzi prvkami každej úrovne) a . potom smerom k vytvoreniu teoretického modelu objektu.

Sapiens vykazuje analógie s touto metódou v tom, že venuje veľkú pozornosť vzťahu medzi časťami štruktúry, aby ich definoval, a v tomto procese sa pokúša usporiadať komponenty častí a štruktúry do taxonómií.

Teória a metóda, ktorá je založená na analýze ľudských faktov ako štruktúr náchylných na formalizáciu.

Pri skúmaní objektu predpokladá štrukturalizmus postup od primárnej organizácie pozorovateľných skutočností v rámci výskumnej úlohy k objasneniu a popisu vnútornej štruktúry objektu (jej hierarchie a väzieb medzi prvkami každej úrovne) a . potom smerom k vytvoreniu teoretického modelu objektu.

Sapiens vykazuje analógie s touto metódou v tom, že venuje veľkú pozornosť vzťahu medzi časťami štruktúry, aby ich definoval, a v tomto procese sa pokúša usporiadať komponenty častí a štruktúry do taxonómií.

Postštrukturalizmus je prúd francúzskeho myslenia, ktorý sa objavil v druhej polovici XNUMX. storočia a je všeobecne zaradený do postmodernizmu. Pripúšťa, že všetko, čo môžeme poznať, je postavené prostredníctvom znakov, ale zabezpečuje, že neexistujú žiadne vnútorné významy, ale že všetky významy sú textové a intertextové.

(Od Sapiens): Postštrukturalizmus hľadá usporiadanie vedomostí fragmentovaným spôsobom vo fázach a vrstvách. O podobné usporiadanie sa usiluje aj Sapiens. Čo sa týka konkrétnych metód, dekonštrukcie, ktorú postštrukturalizmus spočiatku navrhuje pre texty, elBullirestaurante ju už preniesla do kuchyne. So Sapiens je rovnaká myšlienka začlenená do metodológie výskumu. Ide o roztrieštenie nielen textov, ale aj pojmov, ale napokon ich rozobrať ako celok.

Systémové myslenie je spôsob analýzy, ktorý hodnotí všetky časti, ktoré spolu súvisia a ktoré následne vytvárajú situáciu, až kým sa nedosiahne lepšie povedomie o udalostiach a dôvodoch.

Prostredníctvom systémového myslenia sa študujú všetky časti celku. Je to typ myslenia, ktorý sa zvyčajne uplatňuje vo vedeckých štúdiách, inžinierstve a podnikovej administratíve, okrem iného, ​​ako metóda, pomocou ktorej možno vyriešiť problém alebo situáciu.

Systémová teória, o ktorú sa Sapiens opiera, spolu so štrukturalizmom sú dva prúdy, ktoré sa vo veľkej časti svojho obsahu zhodujú. Pre otázku, ktorá sa nás týka (dôvera v znalosti Sapiensa), môžeme definovať, že tak štrukturalizmus, ako aj teória systémov uvažujú, že znalosti sú produkované ako výsledok osobitostí každej štruktúry alebo systému.

Sapiensova pozícia je opatrná, pokiaľ ide o dôveru v poznanie, ale bez toho, aby upadla do popierania alebo relativizmu. Pre Sapiens sa znalosti budú líšiť v každej oblasti (systémoch) a na druhej strane, keďže všetko je prepojené a ovplyvnené zvyškom častí, znalosť každej oblasti ovplyvní ostatné časti tejto oblasti, ako aj tie, ktoré sú zahrnuté v iných častiach. domény megasystému.

Sapiens prezentuje poznanie ako rozdielne podľa hranola, to znamená, že každý človek bude môcť rozvíjať podľa svojho kontextu a podmieniť iné poznatky o tej istej veci. Existuje názor, že poznanie je rozdelené do rôznych hranolov, a preto k nemu budeme musieť pristupovať zo spojenia častí a hranolov.

To znamená, že Sapiens verí, že hoci existujú rôzne prizmy vnímania reality, poznanie nie je obmedzené na pravdu subjektu, ktorý pozná, ale práve spojenie týchto rôznych prizm môže priblížiť väčšiu pravdu (hoci nie absolútnu).

Pochopenie ako zdroj poznania zo spojenia poznatkov a informácií (ktoré považujeme za pravdivé alebo spoľahlivé) je koherentným odôvodnením. Tento trend bol a môže byť kritizovaný na základe výhrady izolácie, ktorú by sme mohli zhrnúť takto: spojenie znalostí na generovanie iných znalostí môže generovať množstvo obsahu, ktorý nemá pravdivé opodstatnenie. Príklad: ak verím, že Slnko sa točí okolo Zeme, ako sa verilo pred niekoľkými storočiami, a odtiaľto si zo spojenia poznatkov vytvorím obraz vesmíru, budujem kognitívnu fikciu ďaleko od reality.

Aby to Sapiens prekonal, musí akceptovať a vyhlásiť (ako to už robí), že jeho študijný odbor nie je ani vedecký, ani filozofický, hoci sa spolieha na tieto oblasti poznania. Z tohto dôvodu je jeho cieľom pomôcť pochopiť, ako konať lepšie, bez toho, aby sme sa dostali do epistemologických debát o pôvode ospravedlnenia. To znamená, že zachováva koherenciu tým, že akceptuje viac než prísne rozpočty (všetko je prepojené, holistická vízia, poznatky možno pochopiť atď.), ktoré sa vyhýbajú kritike ako celku.

Sapiensova pozícia je kognitívne skromnejšia ako veľké filozofické teórie a uspokojí sa s tým, že akceptuje, že kontext diktuje význam slov (argument silne podporovaný filozofiou). Tento kontextualizmus možno opísať ako „relativistický“, keďže ho možno nesprávne interpretovať, keď hovoríme, že poukázaním na to, že paradajka je pre farmára iná ako pre ekonóma, v nás vyvoláva pochybnosti o existencii paradajky.

Ale táto kritika nezodpovedá Sapiensovi, ktorý presahuje toto a ten práve zo svojej pokory usudzuje, že existuje poznanie, ktoré možno pochopiť, ak vezmeme do úvahy rôzne prizmy, a že toto všetko má význam: najlepší výkon. vďaka holistickému chápaniu.

Vždy budú existovať skeptici, ktorí môžu pochybovať o Sapiensovi, pretože budú pochybovať o tom, že z tohto spojenia môžu vzniknúť nové poznatky, alebo budú pochybovať o platnosti metód. Ale tieto kritiky by nemali zaberať náš čas, pretože pokora v pozíciách Sapiens, ktoré sme predtým naznačili, nám umožňuje vyhrať spory s týmto typom ľudí: poznanie ako spojenie je široko akceptované, rovnako ako spoľahlivosť metód. . Odpovedal by som len na nasledujúcu kritiku: Ako ukážete, že týchto päť metód sa dobre dopĺňa? Pragmatická odpoveď je jednoduchá: Vyskúšajte si a vychutnajte si ľahké porozumenie dosiahnuté vďaka metodológii!