Etymologicky história pochádza z gréckeho slova, ktoré jednoducho znamená informácie a výskum. Teda poznatky získané výskumom. Tento pôvodný význam sa však vyvinul do súčasného významu, ktorý sa týka vedomostí získaných výskumom minulých udalostí.

Podľa slovníka RAE je história rozprávanie a výklad minulých udalostí hodných pamäti, či už verejných alebo súkromných, alebo tiež disciplína, ktorá študuje a chronologicky rozpráva minulé udalosti.

Na druhej strane historiografia je disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom histórie, alebo tiež bibliografickým a kritickým štúdiom spisov o histórii a ich prameňov a autorov, ktorí sa týmito vecami zaoberali. Nakoniec, historiológia je teória histórie a najmä tá, ktorá študuje štruktúru, zákony alebo podmienky historickej reality.

Z nášho pohľadu budeme históriu volať k samotným minulým udalostiam, historiografiu k štúdiu minulých udalostí a historiológiu k štúdiu toho, ako sa študuje história.

Historická metóda je súbor postupov používaných historikmi na skúmanie minulých udalostí s primárnymi zdrojmi a inými dôkazmi.

Historická metóda začína definíciou a vymedzením predmetu štúdia, formuláciou otázky alebo otázok, na ktoré sa má odpovedať, definovaním plánu práce a umiestnením a zostavením dokumentačných prameňov, ktoré sú surovinou historika. práca.

Ďalším krokom je analýza alebo kritika týchto zdrojov. V rámci zdrojovej kritiky je vonkajšia kritika, ktorá sa delí na veľkú kritiku a menšiu kritiku a vnútornú kritiku. Každý z nich má špecifické vlastnosti.

Vonkajšia kritika má za úlohu vyhnúť sa používaniu falošných zdrojov. Ide teda o negatívnu funkciu. Časť nazývaná veľká kritika, alebo tiež historická kritika alebo historicko kritická metóda, zahŕňa datovanie prameňa (umiestnenie v čase), umiestnenie prameňa v priestore, autorstvo prameňa a pôvod prameňa. ( predchádzajúci materiál, z ktorého bol vyrobený). Časť s názvom drobná kritika, alebo tiež textová kritika, sa zameriava na integritu zdroja (pôvodnej formy, v ktorej bol vytvorený).

Namiesto toho má vnútorná kritika za úlohu navrhnúť, ako by sa mali zdroje používať. Ide teda o pozitívnu funkciu. Zatiaľ čo vonkajšia kritika je zameraná na formu, vnútorná kritika je zameraná na podstatu. Preštudujte si dôveryhodnosť, dôkaznú hodnotu obsahu.

Po analýze alebo kritike prameňov je posledným krokom historickej metódy vytvorenie konečného výsledku, nazývaného historiografická syntéza. Pozostáva z formulovania a stanovovania interpretačných hypotéz prostredníctvom takzvaného historického uvažovania.

Pre historikov sú míľniky historické udalosti, ktoré spôsobujú veľmi významné zmeny, ktoré menia chod dejín alebo priebeh historického javu, ktorý ovplyvňujú, ale s následkami, ktoré sú citeľné v rôznych oblastiach, v reťazovom efekte.

Neexistuje štandardný spôsob klasifikácie historických míľnikov, ale existuje veľa rôznych možností a každá historiografická škola alebo každý historik uprednostňuje určité alebo iné kritériá. Ani v popularizačných knihách neexistuje konsenzuálna klasifikácia.

Z nášho hľadiskoToto sú niektoré z možných kvalifikačných kritérií pre historické míľniky:

• Podľa toho, či to ovplyvňuje prírodu, človeka alebo to, čo človek robí, a ich vzájomný vzťah
• Podľa taxonomických kategórií domény
• Podľa taxonomických kategórií ekonomickej činnosti
• Podľa taxonomických kategórií povolania
• Podľa taxonomických kategórií disciplíny
• Podľa úrovne transverzality v oblastiach, ekonomických činnostiach, ekonomických sektoroch alebo profesiách
• Podľa úrovne transverzality v projektoch v rámci oblastí, ekonomických činností, ekonomických sektorov alebo profesií
• Podľa času, v ktorom sa stali (kedy)
• - Podľa historických období
• - Podľa geologického veku Zeme
• - Podľa ročných období
• - Roky
• - Mesiace
• Podľa jej protagonistov (ktorí)
• - Podľa sociálnej triedy
• - Podľa etnickej identity
• - Podľa národnosti
• - Podľa rodovej identity
• - Podľa veku
• - Podľa sexuálnej identity
• - Podľa odborov / profesií
• - Podľa príbuzenstva
• Podľa miesta (kde)
• - Podľa kontinentov
• - Podľa kontinentálnych oblastí
• - Podľa nadnárodných regiónov
• - Podľa krajín
• - Podľa geopolitických oblastí
• Podľa toho, či sú prírodné alebo umelé
• Podľa úrovne inovácie
• Podľa úrovne vplyvu
• Podľa úrovne významnosti
• Podľa toho, či je to vedecké alebo nie
• Podľa typu použitej technológie
• Podľa typu použitých techník
• V závislosti od toho, či majú pozitívne alebo negatívne dôsledky:
• - Pre životné prostredie
• - Pre obyvateľstvo ako celok
• - Pre konkrétnu sociálnu skupinu
• - Na rozvoj disciplín, oblastí, odvetví alebo odborov
• V závislosti od toho, či sú jeho dôsledky krátkodobé alebo dlhodobé (podľa úrovne dlhovekosti)
• Podľa príčiny:
• - Pre životné prostredie
• - Pre obyvateľstvo ako celok
• - Pre konkrétnu sociálnu skupinu
• - Na rozvoj disciplín, oblastí, odvetví alebo odborov
• Podľa rytmu zmien, ktoré spôsobujú: náhle alebo postupné

Ak je zvolený teoretický rámec historický materializmus, možné sú aj kritériá:

• Ak to ovplyvňuje infraštruktúru alebo štruktúru
• Keď to ovplyvňuje infraštruktúru:
• - Podľa typu výrobného režimu
• - Ovplyvnenými výrobnými silami
• - Podľa druhu surovín
• - Podľa typu použitej technológie
• - Podľa druhu spoločenských výrobných vzťahov
• Ak to ovplyvňuje štruktúru:
• - Podľa typu ideológie
• - Podľa taxonomických kategórií ideológie

Ak Metodológia Sapiensna základe teórie systémov

• Ak to ovplyvňuje infraštruktúru alebo štruktúru
• Podľa systémov
• Podľa subsystémov
• Podľa toho, či míľnik prichádza zvonka systému alebo zvnútra
• Podľa funkcie, ktorú plní v rámci systému alebo subsystému
• Podľa úrovne vplyvu na systém

Jedným z možných kritérií klasifikácie míľnikov je úroveň vplyvu alebo významnosti. Konkrétnejšie, jeden spôsob klasifikácie historických míľnikov je podľa toho, či spôsobili zmeny paradigmy alebo nie.

Thomas Kuhn vo svojej knihe The Structure of Scientific Revolutions, vydanej v roku 1962, tvrdí, že história je viac ako postupnosť alebo chronológia nahromadených udalostí a že niekedy existujú udalosti, ktoré spôsobujú vedecké revolúcie a zmeny paradigmy.

Pre Kuhna je vedecká revolúcia epizódou nekumulatívneho vývoja, v ktorej je stará paradigma úplne alebo čiastočne nahradená novou nekompatibilnou paradigmou.

Dá sa to prirovnať k politickým revolúciám, ktoré tiež znamenajú moment zlomu medzi starou a novou situáciou, a teda nahradenie starej situácie novou nezlučiteľnou situáciou.

Pre Kuhna sú paradigmy všeobecne uznávané vedecké realizácie, ktoré na určitý čas poskytujú modely problémov a riešení vedeckej komunite. Teda vymedzenie herného poľa a niektoré pravidlá hry.