Sapiensova systemická metóda je založená na teórii systémov, interdisciplinárnej teoretickej oblasti venovanej štúdiu systémov. Systém možno definovať ako akýkoľvek súbor vzájomne súvisiacich a vzájomne závislých komponentov.
Táto teoretická oblasť má svoj pôvod v biológii a konkrétne vo všeobecnej systémovej teórii biológa Ludwiga von Bertalanffyho, ktorá mala veľký vplyv na mnohé vedné disciplíny mimo biológie a ktorá je aj naďalej základným referenčným bodom pri analýze všetkých druhov. systémov.
Všetko je vo vnútri systému a systémy sa skladajú z iných systémov. Na začiatku Veľký tresk dal vzniknúť prvým systémom, ktoré zase obsahujú ďalšie systémy.
Príroda vo všeobecnosti je tiež systém, v ktorom existujú ďalšie systémy, ako napríklad systém tvorený živými bytosťami: mikroorganizmy, huby,
rastliny, zvieratá... Evolúcia živých bytostí generuje nové subsystémy, niektoré veľmi zložité, ako napríklad subsystémy zvierat.
Každý človek, každé ľudské telo je tiež systém, tvorený niekoľkými systémami: dýchacím systémom, lymfatickým systémom, nervovým systémom... Všetky tieto systémy sú tiež navzájom prepojené. Aj jedna bunka je systém s niekoľkými navzájom prepojenými prvkami.
Systémová teória sa vyvíjala a rovnaký základ bol aplikovaný na to, čo robia ľudia, na sociálne systémy, a teda aj na ekonomiku a podnikanie, najmä s prispením Petra Sengeho, ktorý rozvinul pojem obchodnej organizácie ako systém a vytvoril systémové myslenie, rámec myslenia založený na teórii systémov a koncepciu inteligentných organizácií alebo organizácií, ktoré sú systémami schopnými učiť sa.
Vychádzajúc zo základných pojmov teórie systémov a systémového myslenia sme vyvinuli vlastnú interpretáciu, do ktorej začleňujeme to, čo sme sa naučili počas našej histórie, ktorú sme nazvali „susedské systémové myslenie“, a návrh aplikácie na dostupnej úrovni.
Systémová teória je širokej verejnosti málo známa, ale je dobre známa v oblasti spoločenských vied a existujú špecialisti na teóriu systémov, najmä v oblasti podnikania, a na inžinierstvo, najmä na informatiku, ale títo špecialisti ju aplikujú na veľmi špecifický odbor a na veľmi pokročilej úrovni. So spoločnosťou Sapiens navrhujeme schému na jej uplatňovanie transverzálnejším spôsobom a na dostupnejšej úrovni.
Naša interpretácia systémového myslenia je zameraná na podnikateľský svet a delíme ho do dvoch veľkých blokov. Na jednej strane je potrebné predmet štúdia zasadiť do jeho kontextu, vrátane prírody, človeka a ľudského konania, ktorý zahŕňa celý svet ekonomiky a podnikania. Na druhej strane systémová analýza musí byť aplikovaná na systém spoločnosti.
Sú niektoré spoločnosti, ktoré majú priamejší vzťah k prírode alebo k ľuďom, napríklad energetické spoločnosti alebo farmaceutické spoločnosti, a iné spoločnosti, ktoré tento priamy vzťah nemajú. Ale všetky spoločnosti vedú dialóg s prírodou a musia brať do úvahy udržateľnosť a mať ľudské bytosti, ktoré sú súčasťou ich tímu a klientov a musia brať do úvahy ľudskú zložku.
V prvom rade máme taxonómiu na umiestnenie predmetu skúmania vo vzťahu k prírode. Napríklad v rámci Zeme existuje atmosféra, hydrosféra, geosféra a biosféra, v rámci biosféry a jej podkategórií je flóra a fauna a v rámci fauny sú ľudia a ostatné živočíchy.
Po druhé, taxonómia na umiestnenie predmetu štúdia vo vzťahu k
ľudská bytosť. Rozlišujeme medzi fyzickým aspektom, telom a jeho systémami, a
psychický aspekt, s mysľou a vyzdvihujeme aj aspekty, ako sú emócie
a učenie.
Po tretie, taxonómie na umiestnenie predmetu štúdia vo vzťahu k tomu, čo robí ľudská bytosť. Východiskom sú ľudské potreby. Napríklad: rozmnožujte sa, dýchajte, kŕmte sa, konceptualizujte, majte presvedčenia, hľadajte náklonnosť, získavajte peniaze...
Potreby sa uspokojujú činmi, ktoré si vyžadujú veci a ktoré vyvolávajú aktivity. Na klasifikáciu činností, konkrétnejšie ekonomických činností, používame Národnú klasifikáciu ekonomických činností (CNAE).
Činnosti možno klasifikovať aj podľa profesií. V tomto prípade možno za referenčnú brať klasifikáciu odborných činností zahrnutých do dane z ekonomických činností (IAE), čo je klasifikácia, ktorú musia uplatňovať všetci samostatne zárobkovo činní odborníci.
Podobne možno aktivity klasifikovať podľa akademických disciplín. V tomto prípade je našou referenciou nomenklatúra UNESCO (oficiálne: Medzinárodná štandardná nomenklatúra pre oblasti vedy a techniky).
Napokon Sapiens navrhuje aj vlastnú taxonómiu oblastí podľa pohľadu spoločnosti, pričom každá z nich má svoje podoblasti.
Napokon systémy spoločnosti, ktoré obsahujú viacero prvkov, z ktorých niektoré sú systémami, ako napríklad systém plánovania, organizácie a prevádzky alebo zážitkový systém, a iné, ktoré nie sú systémami, ako poslanie, vízia a hodnoty. Všetky tieto taxonomické kategórie sú prepojené a práve ony nás budú sprevádzať celým štúdiom, v ktorom sa budeme ukladať a spájať, s rozčleneným indexom, ktorý nám pomôže a bude naším sprievodcom.